Hľadať...
HORE
Be fit not shit Tripy rodinné

Zlá voda – Rojkovská travertínová kopa

Prírodný prameň

Horúca letná sobota. S kamarátmi sme chceli podniknúť nejaký pekný výlet do okolia, kde by prišli na svoje malí aj veľkí. Vzhľadom na slnečnú predpoveď pišťali naše srdcia za osviežujúcou vodou. Alternatív je vždy niekoľko. Zosúladenie chvíľu trvá. Nakoniec sme sa rozhodli pre netradičný travertínový prameň v Stankovanoch. Táto obec sa nachádza nejakých 30 km od mesta Martin na hlavnom ťahu medzi Kraľovanmi a Ružomberkom. Na zlé chodníčky nás teda zlákala Zlá voda. A prečo práve zlá? Dočítate sa 🙂

Kde prameň nájsť

Stankovany, časť Rojkov – to je to čo som zadala do vyhľadávača. Zaujímalo ma niekoľko vecí. Či sa spomínaný prameň nachádza ďaleko od vlakovej stanice. A či je dostupnosť ok aj pre kočíky. Tu sú moje zistenia. Ku prameňu je to asi 20 minút pešo od vlaku. Ide sa cez most ponad Váh. Ďalej kúsok popri hlavnej ceste. Nejde o veľmi atraktívny úsek. Ale chodník je aspoň oddelený od čulej premávky zvodidlami. A posledná tretina vedie dedinou hore kopčekom v časti Rojkov. Tu sa nenachádza chodník, išli sme po úzkej dedinskej ceste. Našťastie bez výraznejšej premávky. Tá nás zaviedla k poľnej cestičke. 20 metrov a naskytne sa pekný pohľad na jazierko s priemerom asi 10 metrov. Takže info ohľadom dostupnosti kočíkov. Áno, s prstom v nose.

Mapka trasy
Vlaková stanica -> Rojkov Zdroj: S batohom cez hory

Vlakom

Plán výletu nasledovný. Ráno sa vydáme objavovať Rojkov. Za predpokladu, že doobeda tam nebude, tak veľa ľudí. Zbalíme nejaké klobásky na opečenie, obed tým pádom poriešený. Ohník niekde zvrtneme, tak aby dobre bolo. Dopravíme sa tam, tak ako správne predpokladáte – vláčikom.

Vyrazili sme teda pešo už z nášho sídliska. Nejaké 4 kilometre to máme na vlakovú stanicu vo Vrútkach. Cestu sme precupitkali rýchlo. Deti sme vo Vrútkach ešte chvíľu zdržali na preliezkach v centre. Potom sa to stalo. Zavelilli sme smer stanica. A to naše stádo sa rozbehlo. I milá stanica sa otriasla v základoch. Deti sa rozutekali na všetky strany, vyštverali sa aj tam, kde sa nedá. Bolo trošku náročné udržať ich v akom takom kľude so zreteľom na bezpečnosť.

most ponad Váh
Most pre peších ponad Váh Zdroj: Vlastný

Samotná jazda vlakom trvá asi 30 minút. Teraz sa renovuje trať za Kraľovanmi. Práve tu sme čakali cez 20 minút. Tým pádom sa presun časovo natiahol. Vlak sa len zázrakom nevykoľajil pre temperament našich najmladších :-). Zvládli sme v zdraví – hlavne to duševné si treba hladiť v takýchto situáciách.

Presun

Úsek popri hlavnej ceste
Úsek popri hlavnej ceste Zdroj: Vlastný

Most vedúci ponad Váh ponúka nádherné výhľady na okolité kopčiská. Za chrbtom sa vznešene týči Šíp, ktorý sme v minulosti zdolali. Zelená turistická značka zo Stankovian vedie k osade Podšíp. Ide o zachované horalské dreveničky, ktoré akoby zázrakom ostali nedotknuté civilizáciou. Dokonca tu nikdy nebola zavedená ani elektrina. Na tejto turistike sa mi páčilo, že sa jedná o okruh. Nevracali sme sa po tej istej trase späť. Cestou z vrcholu sme sa stavili v Jaskyni na Šípe.

Most nás doviedol na asfaltový chodník. Rojkov je akoby kameňom dohodíš. Na priloženej mapke Bod číslo 3 je stánok, kde sa dajú kúpiť rôzne druhy syrov. Pred tým ako sme „krosli“ cestu, nakúpili sa nejaké korbáčiky. Deti sa bárs potešili. V prípade, že sa rozhodnete ísť k prameňu autom, práve tu odbočíte. My sme teda prirodzene pokračovali pešo (vrtúľnik sme použili len na cestu domov 😉 ).

Tabuľa Národný park
Tabuľa pri odbočke k prameňu Zdroj: Vlastný

Cesta dedinou sa vinie do mierneho kopčeka. Po pravej strane je odbočka na prašnú cestu s tabuľou označujúcou prírodnú pamiatku. Akonáhle ju zbadáte, už to chce len pár krôčkov. A liečivé osvieženie je na dosah! Jeden tečúci príjemne studený prameň je aj tu priamo pri ceste. Napili sme sa a aj načapovali do fliaš.

Rojkovská travertínova kopa „Zlá voda“ Zdroj: Vlastný

Liečivý prameň v náručí hôr

Pozoruhodný travertínový útvar s kráterovým prameňom minerálnej vody sa nachádza pod vrchom Kopa. Ide o jazierko s priemerom asi 10 metrov. Z každej strany je obklopené nádhernou panorámou okolitých hôr. Vodná hladina v kontraste so sýtou zeleňou stromov je oku lahodiaca kombinácia. Balzam na dušu. Srdce zapišťalo radosťou :-).

Nádherná okolitá príroda Zdroj: Vlastný

V travertínových stenách možno nájsť odtlačky pravekých listov a stromov. Vodná hladina v pokoji bubloce. Ide o jav sprevádzajúci uvoľňovanie CO2. Pri kúpaní cítiť na tele mierne mravčenie. Voda je silne mineralizovaná a liečivá. Pôsobí blahodárne najmä na kĺby a kožné ochorenia. Je príjemne osviežujúca, nejedná sa teda o termálny prameň.

Skáčeš
Skáčem
Skáčeme Zdroj: Vlastný

Celá jazierko je vyložené drevom. Z dvoch strán sú vybudované schody, ktorými sa dá pohodlne dostať do vody. Ale pozor, prekvapivo aj z vody von :-). Od Kopy sa nachádza aj taká ako plošina. Super pre deti, keď si chcú len tak ovlažiť nôžky. Mne tam bola voda niečo vyše členkov. Jedna tretina tohto čoby bazénika je oddelená kolmou stenou tiež z dreva. V menšej časti je voda hlboká odhadom meter a pol. Zvyšok za stenou môže mať tak dva metre. Dočiahla som asi ako primabalerína, konca palca :-). Drevo má na sebe jemný povlak. Treba byť opatrný, lebo je klzké. Ináč sa dá aj fajn zaskákať. Teda keď nikoho neohrozujete, prípadne nešpliechate do xichtu. Voda neustále pribúda a zároveň aj odteká, čo mi príde fajn z takého toho hygienického hľadiska. Som stará odborníčka :-).

V okolí sa nachádzajú aj iné pramene, konkrétne sa píše o štyroch. Na kúpanie je oficiálne vhodný len tento jeden.

Ešte malá prechádzka cestou zo stanice

My sme sa sem rozhodli ísť doobeda. Dúfali sme, ako som spomenula aj vyššie, že vychýtame čas, kedy nebude veľa ľudí. Napriek tomu, že bol víkend sa nám to aj podarilo. Poobede sme sa chceli staviť ešte v Krpeľanoch, ale nakoniec nič z toho. Prestoje v Kraľovanoch a víkendové poredšie spoje nás priviedli k zmene plánu. Z Vrútockej stanice sme to teda zvrtli ešte do Jedľovín. Chlapi sa stihli cestou vykúpať v ľadovom horskom potoku. A pozor, deti to tam s nimi vydržali po uši zanorené 6 nekonečných minút. No budú zdravé a krásne do navždy. Našťastie my maminky dosahujeme spomínaných kvalít aj bez takýchto radikálnych riešení :-).

A prečo práve názov „Zlá voda“?

Lastovičky na streche štebotali, že kedysi dávno, keď ešte Hercules a Xena Jánošíkov lovili, ľudia sa tejto vody báli. Jemné štípanie pokožky a bublinkovanie im prišlo nezvyčajné. Považovali to skôr za škodlivé. Preto túto vodu začali označovať ako zlú. Ale dnes sa jednoznačne vyzdvihujú jej liečivé účinky. Určite sa sem plánujeme vrátiť.

«

»

Napíšte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

This error message is only visible to WordPress admins

Error: No connected account.

Please go to the Instagram Feed settings page to connect an account.