Jeseň nám pomaly klope na dvere a my sme sa rozhodli stráviť jednu z posledných letných sobôt v slnkom zaliatej prírode. Cieľom našej turistiky sa tentoraz stal vrch Kopa vo Veľkej Fatre. Ide o kopčisko, ktorý máme rovno pod nosom. Cestou na internát som okolo neho chodievala 2x do týždňa. A predsa som ho zaregistrovala len nedávno. Počas výstupu sme stretli dokopy štyroch ľudí. Len štyroch!!!! Kúsok od vrcholu sa nachádza skalná plošina s krížom a nádhernými výhľadmi na Stankovany, vrch Šíp, či Veľký Choč. Tušil niekto z Vás, že niekoľko metrov vysoký kríž – symbol Stankovian niekto napílil z oboch strán?
Estetický zážitok v podaní môjho nákresu do mapky
Vlakom sme sa odviezli do Krpelian. Naším cieľom sa stal spomínaný vrch Kopa a ďalej sme chceli pokračovať do Stankovian, kde je opäť vlaková stanica. Čo sa čísel týka. Celková trasa má niečo cez 10 kilometrov. Popasovať sa treba s 860timi výškovými metrami. Odhadovaný čas podľa značiek je 4:40 hod. Trasa začína pri Krpelianskej priehrade s elektrárňou, pokračuje lesom, stúpanie graduje najmä pod samotným vrcholom. Krásne výhľady sú až ďalej pri drevenom kríži. Najvyšší bod je zarastený stromami. Cesta do Stankovian a Ľubochne vedie cez prírodnú rezerváciu Korbeľka.
Krpeľany
Výlet začal už na našom sídlisku, nakoľko sme na stanicu išli pešo 4 km. Cesta vlakom prefrčala a my sme sa ocitli v Krpeľanoch zoči voči novej výzve. Krásavica sa hrdo týčila nad nami z výšky 1 187 m. n. m.
Zo stanice sme prešli okrajom dediny ku priehrade. Popod múr vedie most a z neho možno sledovať živelnú vodu ako predvádza svoju silu. Ponad priehradu vedie neznačený chodník a dá sa ním prejsť až na vrchol Sokol. Je z neho pekný výhľad na Kraľoviansky meander a Šútovo. Ale treba počítať s tým, že je tam strmý zráz, plný lístia – žiadna romantická prechádzka. Ja osobne som úplne hore ešte nebola, ale brat má odtiaľ naozaj vydarené zábery na okolitú prírodu.
Za mostom sme odbočili doprava a turistický smerovník nás naviedol na lesnú cestu vľavo. Začala nenáročne v príjemnom chládku listnatého lesa.
Cesta hore
Cestička vedie príjemným chládkom. Fajn prekvapením výstupu je altánok a pramenitá voda hneď vedľa. Tu si deti prejedli řošky. A občerstvení sme sa vydali smelo ďalej.
Z vlaku sme vystúpili približne 9:10. Ku altánku sme dorazili po hodine kráčania. Ešte hodinu 15 nám to potom trvalo na vrchol. Myslím, že sme istý úsek išli skratkami, lebo serpentíny lesnej cesty pretínal chodník, ktorý nebol úplne značený. Tento záver bol strmší. Miestami sa odhaľovali pekné pohľady na okolité kopčiská a do kotlinky.
Vrchol Kopa a výhľad zo skalnej plošiny
Samotný vrchol Kopy je zalesnený. Výhľady odtiaľ nie sú až také veľkorysé. Za to pár minútiek kráčania ďalej po červenej je odbočka k skalnej plošine s krížom. Tu sa naskytuje pekný pohľad na okolitú krajinu. Pod krížom je strmý zráz dolu do doliny.
Špecifikom obce Stankovany sú drevené kríže, ktoré dohliadajú na tamojších obyvateľov už storočia. Jeden sa vypína na bralnatom Šípe, druhý na zalesnenej Kope.
Zdroj: file:///C:/Users/ivans/Downloads/zvesti_2014_VII_3.pdf
Súčasný kríž na Kopu vyniesli pomocou vrtuľníka ministerstva vnútra v júli 2014 potom ako sa predchádzajúci zničil vplyvom poveternostných podmienok. Nový kríž nechali následne posvätiť. Fotografiu som si požičala zo stránky vetroplach.magazin.sk.
V máji 2016 podľa článku zverejnenom na myliptov.sme.sk, neznámy páchateľ kríž napílil ručnou pílkou z dvoch strán. Incident riešila aj polícia. Dotyčný pravdepodobne dúfal, že poveternostné podmienky, túto skazu dokončia. Treba povedať, že tadiaľto prechádzajú turisti pomerne často a napílenie kríža sa odhalilo krátko pred hromadným výstupom. Kríž následne spevnili chlapi z okolitých dedín. Mohol sa zrútiť dolu strmým zrázom, ale viete si predstaviť aj iný scenár? Ja radšej nie!
Výhľad od kríža je na rieku Váh, obec Stankovany, Fatru v popredí s vrcholom Šíp a v pozadí vľavo sa majestátne týči Veľký Choč.
Korbeľka
Zostup do Stankovian vedie cez prírodnú rezerváciu Korbeľka. Podľa dostupných info na enviroportal.sk bola táto oblasť vyhlásená za rezerváciu v roku 1973. Ide o rozlohu 861 600 m2 s 5. stupňom ochrany. V tejto oblasti sa nachádza aj niekoľko jaskýň, ale sú mimo turistického chodníka.
Pre mňa ako turistu bolo v tejto lokalite zásadné to, že sa tu nespracováva kalamitné drevo. Z viacerých environmentálnych dôvodov toto chápem a oceňujem. Na druhej strane sa treba pripraviť na to, že strmý zostup vedie cez popadané všadeprítomné stromy. Chvíľami som netušila, či preliezať stromy smerom doľava, či doprava. Keby nie chlapov, ktorí ma navigovali, asi by som tam tie stromiská preliezala doteraz. Musím sa priznať, že som mala veľký rešpekt, aby sa tie pne nepohli a nezašprajcli niekoho z nás.
Stankovany vlak
Kúsok na stanicu do Stankovian sme išli popri hlavnej ceste. Ivčo usúdil, že tu je lepší prístup na stanicu v porovnaní s Ľubochňou. Priznám sa, že to neviem porovnať. Ešte pár krát sme sa mohli pokochať na majestátny kopčisko, ktorí sme pokorili. Spätne hodnotím tento okruh veľmi dobre, odhliadnuc od náročnejšieho úseku Korbeľky, sa mi veľmi páčili výhľady, príroda, málo turistov, možnosť vrátiť sa z vrcholu novou trasou a tým pádom uvidieť ešte niečo iné :). Takže na záver Horám zdar rovnako ako aj aktívnemu spokojnému nažívaniu!
Napíšte komentár