Záver leta bol príjemne hektický. Po návrate z kempu Sedliacky dvor, sme sa rozhodli navštíviť druhý z trojice holandských kempov na Slovensku: Farm & Camping Lazy Cerovo. Ocitli sme sa prvý krát v karavane, ale hlavne v úžasnom kempe. Originálny spôsob ako vdýchnuť rozpadávajúcej sa usadlosti druhý dych. A na záver krátky útržok z výnimočného príbehu výnimočných ľudí, ktorí za týmto skvelým projektom stoja.
Pozrime si na to na mapke
No zase som sa v tom skicári „vyřádila“. Pozor na silný estetický zážitok :-)))). Mapy v mojom prevedení sú umeleckým dielom. Priatelia, kebyže chcete nájsť dedinku Cerovo na mape Slovenska, tak povedzme dolu pod Banskou Štiavnicou. Farm & Camping Lazy sa nachádza mimo dediny – na samote u lesa. V texte spomeniem aj dve miesta, ktoré sme sa mimo kempu rozhodli navštíviť a veľmi sa nám páčili: Trúbiaci kameň a Hrad Čabraď.
Príchod do kempu
V jeden pekný augustový piatok som nás pobalila na víkendovú chaticu a zároveň do kempu. Tí čo jedným očkom šibnú občas na môj fejsbúk/instagram, možno zaregistrovali príspevok o tom, ako sme karavan ťahali už na chatu vo Valči. Bolo tomu tak preto, aby sme sa už v nedeľu nemuseli vracať domov a zbytočne sa zdržiavať. Všetko vyšlo podľa plánu. Akurát jednu vec som podcenila. Počasie! Boháča sledovala som tú predpoveď, aj dážď ukazovalo, aj ochladenie… Ale ten môj Ivčo hovorí: „Ukľudni saaa, to ideme dolu na juh, uvidíš, tam to bude úplne o niečom inom!“ A ja som mu zase skočila na lep :)))).
Bolo chladno a daždivo! A prvý večer som sa pristihla pri tom, že sa ma zmocňuje panika. Nataša v prvý večer postupne premočila a zablatila všetko teplé oblečenie, čo som jej zbalila. Ale ja to tvrdím stále, niekto tam hore ma má veľmi rád, lebo sa to celé na dobré obrátilo. V kempe bola k dispozícii práčka, tú som využila. Zafúkal vetrík, prisvietilo slniečko a ráno som opäť mala pre tých našich lapajov, čo točiť :).
Aktivity v kempe
Areál sa rozprestiera na lazoch, prislúcha k nemu aj les. V centrálnej časti sa nachádza ovocný sad, preliezky, pieskovisko, domček na strome, trampošky, šliapacie káry dovezené z Holandska – deti z nich boli nadšené, dve letné kuchynky, sociálne zariadenia (spoločné pre všetkých), už spomínaná práčka, prístrešok na spoločenské hry… V kuchynke treba mať k dispozícii vlastné vybavenie.
V kempe sa nachádza aj bazén, dá sa v ňom vyšantiť. Ja som do neho síce ani nepáchla, lebo na môj vkus bolo chladno. Ale deti sa boli osviežiť. A v letných dňoch takéto svieženie na nezaplatenie.
V kempe sa nachádza aj záhrada. Každý môže do nej vstúpiť a „ponúknuť sa“ jej plodmi. Treba si však vziať len toľko, čo človek sám spotrebuje a samozrejme myslieť aj na ostatných. Koncom augusta akurát dozrievali paradajky, cuketa… Ja osobne som sa najviac tešila z čerstvých byliniek. Na oplátku môže každý záhradný nadšenec trošku záhradu preplieť :).
Ranná jazda
Každé doobedie o 9tej sa môžu deti potešiť jazdou na koníkoch, keby len deti…. aj ich rodičia :). Tu musím povedať, že nepriaznivé počasie sa priaznivo odzrkadlilo na obsadenosti kempu. A my sme si užívali celý areál a aktivity takmer len pre seba.
Cestou „ku koníkom“ sme zároveň pozdravili prasiatka. Nedojedené potraviny, šupky zo zeleniny a ovocia sa zbierajú a potom tieto tvory veselo krochkajú a vypapkávajú. Deti a zvieratá patria k sebe. Naši sa ráno rozbehli rozleteli sa na všetky strany a už som len počúvala kto, kde, koho nakŕmil, pohladkal.
Dojenie a kŕmenie
Štyri hodiny poobede je čas, kedy sa deti zhŕknu v pomyselnom centre kempu a môžu za asistencie Bernadette podojiť kozičky a ovečky. Majú to dobre premyslené: zvieratká jedia a zároveň sú ukotvené v takom systéme, aby sa nerozutekali. Pre deti to bol veľký zážitok, Evka je dobrá dojička, aj Nataš, Tomáško je skôr na traktory :). Skúsila som si to aj ja…. a je to také…. zvláštne :).
Veľmi milé bolo kŕmenie mláďatok z dojčenských fliaš mliečkom. To bola radosť vidieť ako im chutí.
Všetky produkty sú k mání v chladničke, opäť všetko funguje na dôvere. Kto si čo vezme, si aj zapíše a pri odchode sa to všetko pekne spočíta. Okrem iného sme si objednali na ráno čerstvé pečivo z obchodu. K dispozícii sú nejaké nápoje ako pivo, vínko, džúsy.
Trúbiaci kameň
Keď už nás zavialo do týchto končín, chceli sme sa prirodzene rozhliadnuť aj po okolí. Jeden deň padla voľba na netradičné miesto pri obci Sucháň – Trúbiaci kameň.
Trúbiaci kameň je andezitová skala oveľkosti cca 3,5 m po dĺžke, 2,5 m vo šírke a 1 m po výške, v ktorej sú vytvorené dva otvory, vysekané číslice ( 1794 resp. 1194) a vysekaná mapka terénu. Po fúknutí do horného otvoru vychádza z druhého otvoru zvuk, ktorý sa rozlieha po širokom okolí. Je nepriamym dôkazom prítomnosti Turkov v Honte. Záhadná zvuková signalizačná sieť (trúbiaci kameň) v okolí obce nebola doposiaľ vedecky vysvetlená.
Zdroj: https://www.obecsuchan.sk/o-obci/prirodne-utvary/trubiaci-kamen.html
Ku kameňu vedie náučný chodník, auto sme nechali na vyhradenom parkovisku a po žltej značke sme asi za polhodinku boli na mieste. Väčšia časť náučného chodníka vedie dolu kopcom. Akurát ku kameňu na konci trasy je stúpanie. Išli sme krásnym listnatým lesom. Nenáročná prechádzka s netradičnou zaujímavosťou na záver. Ináč nám sa nepodarilo na kameni zatrúbiť, chce to špeci techniku. Že vraj tí, čo vedia trúbiť na trúbach, by to mali dať :).
Hrad Čabraď
Voľba výletu číslo dva viedla na hrad Čabraď. Napriek tomu, že časť cesty pršalo, samotný hrad a jeho okolie vo mne zanechali veľmi dobrý dojem. Čabradský hradný vrch a jeho blízke okolie tvorí prírodnú rezerváciu. Studnička s pramenitou vodou pod hradom nás príjemne osviežila.
Auto sme nechali blízko dediny Čabradský Vrbobok a po modrej sme vyrazili za svojim cieľom. Trvalo nám to asi hodinu pätnásť. Vzhľadom na to, že sme išli k hradu, cesta viedla nezvyčajne dolu kopcom. Trošku netradičné, hradiská, opevnenia, hrady sa mi viažu s nejakým vyvýšeným miestom. Akurát ku koncu sme šli krátky úsek do kopca. O hrad sa opäť veľmi prekvapivo starajú dobrovoľníci. Tentokrát z občianskeho združenia Rondel, renovujú ho, zbavujú nežiadúceho porastu. Akákoľvek finančná podpora, či 2% zo svojich daní môžu byť venované na záchranu tejto pamiatky. Všetky potrebné info, ale aj aktivity združenia sú na stránke rondel.sk.
Záver
Bernadette a Arnold sú holandský manželský pár, ktorý stojí za týmto úžasným projektom. Po pôsobení v Afrike hľadali miesto v Európe, kde by sa mohli aspoň na istý čas usadiť. Cez internet, bez toho, aby niekedy túto usadlosť navštívili, ju kúpili . Podľa slov Bernadette nemohli mať deti, ale po príchode na Slovensko sa im narodilo dievčatko. Taký malý veľký zázrak. Kto by nemiloval šťastné konce! 🙂 Už 12 rokov na Slovensku žijú, tvrdo pracujú a možno aj vďaka tomu sa k nim ľudia vracajú – nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Z krajín ako Holandsko, Nemecko, Rakúsko…. Ich prístup je veľmi ľudský, srdečný, hrejivý. A ich príbeh je inšpiratívny. Je nielen o tom ako sa netreba báť vybočiť z nalinajkovaných koľají, ale aj o tvrdej práci a hľadaní svojej vlastnej cesty. Prajem im veľa veľa šťastia a Vám, ktorí ste sa prelúskali až sem, tiež 🙂 !!!!!
Napíšte komentár